SimonaPiroščáková

Chodili sme so sestrou na výtvarnú a ja som tam jedného dňa namaľovala draka s mnohými hlavami a princeznú vo veži poskladanej zo všetkých farieb, ktoré som našla.

Po dvadsiatich ôsmich rokoch sa mi ten obrázok vrátil do rúk. Dlho som sa naň pozerala — a spoznala som v ňom samu seba. Dievčatko, ktoré bolo úplne samo sebou. Odvážne, slobodné, bez strachu. Nepýtalo sa, či sa to smie, či je to pekné, ani či to niekto pochopí. Jednoducho tvorilo.

V každom z nás je také dieťa — autentické, zvedavé a plné farieb. To moje sa nebálo drakov. A ja sa ich nebojím dodnes.

Dnes maľujem to, na čo mám práve chuť — ženy, srdcia, anjelov aj nočné nebo. A to malé dievča s pastelkami v ruke je stále so mnou — v každom jednom obraze.

Aj preto som založila krúžok Malí umelci — aby aj ďalšie deti mohli byť odvážne samy sebou, bez strachu z chýb a so štetcom v ruke.